Únor 2016

Zoznámenie |. časť

3. února 2016 v 9:07 | Lyominetta |  Príbehy
Rada by som vás uviedla do svojho sukromného života, ako to celé začalo, prečo sme sa rozhodli pre dieťa, kto je mojím partnerom, ako sa to celé vyvíja a podobne.



S priateľom sme sa spoznali cez internet, žiadna zoznamka.
Bola to stránka, kde ľudia púšťajú hudbu sebe, ale aj ostatným v miestnosti.
Hodnotia ju, pridávajú do albumov a taktiež si píšu vo verejnom chate, nakoľko súkromný chat neexistoval.
Prečo neexistoval?
Pretože tá stránka je zrušená. Webhosting bol drahý a tak sa čaká na jej obnovenie.

Písali sme si tam zhruba rok, bola som odmeraná, avšak ako ku každému neznámemu človeku. Odmietala som dať na seba akýkoľvek kontakt. Chlapec si kontakt zistil od jedného známeho, ktorý ho už bohužiaľ mal. Našiel si ma a od tej doby sme si písali často, raz či max. dvakrát sme mali mesačnú pauzu a potom to isté, od rána do večera, dookola.
Jedného obdobia bola v Prahe Matějská pouť, zbožňujem nebezpečné kolotoče a vedela som, že tam ich bude veľa. Chcela som ísť sólo, ale povedal že sa pridá. Tak som teda vyrazila do veľkomesta s neznámou osobou. Dohodli sme sa s jeho kamarátmi a išli sme ako veľká partia, ja jediná žena medzi 4 chlapmi, to vám poviem, výborný pocit :D Nespali sme v hoteli, nie som na to stavaná. Ubytovala nás kamarátka mojej tety, ale len nás dvoch, keďže ony žijú v Prahe. Ostatní prišli až na druhý deň.

V ten deň, deň D, nám to neprialo.
Ja som vyrážala, alebo mala som vyrážať zo Žiliny. No akurát bola pod Strečnom nehoda, ako inak, a tak som sa na Regiojet nedostala. Pôvodne išiel z Vrútok, ale to som nevedela O:-) Tak som išla o dve hodiny neskorším vlakom. Zatiaľ čo on ma tam čakal, tak ja som bola ešte len na ceste vo vlaku o 30€ ľahšia. Ale za tie peniaze to stálo! :)

Nakoniec, po úspešnom boji som sa dopravila do Prahy. Kým sme sa stretli, tak to trvalo ďalšiu polhodinu pretože hlavní nádraží v Prahe má obe strany rovnaké, tie isté stánky, lavičky, kaviarne... Každý sme boli na opačnej strane, však prečo nie :D :D

Našli sme sa asi po 30 hovoroch o tom, že obaja stojíme na rovnakom mieste ale v inej časti nádraží. Jupí.

S mojou super navigačnou schopnosťou sme vyrazili "domov". Samozrejme, keďže sme pivkári tak sme sa sekli v najbližšej hospode. Vyrazili sme, cez park, okolo rôznych budov, zas cez park a v miestach, kde sme boli nejazdili absolútne žiadne tramvaje, autobusy, metro ani trolejbusy. Čo viac si priať. Zablúdili sme :D

Ihneď som volala tete, ako sa odtiaľto dostať. Už si nespomínam ako mi poradila ale našli sme tramvaj! Už bol podvečer a konečne sme trafili domov.
Vybalili sme sa a išli sme von. Kúpili sme si fľašku hrušky. Mala som radosť. Celý večer a následujúci deň som kričala niečo v štýle "Slovenka prepila Moraváka!!" :D :D Asi moje druhé Vianoce, alebo tak. :D Prvý večer sme mali naplánovanú oldies party. Fľaštička sa vypila, a prvá pusa padla. Vzhľadom na vzájomné sympatie sa niet čomu diviť. Bola som po rozchode asi polroka, ale toto bola láska na prvý pohľad. Spracovávali sme sa už cez internet a aj to tak dopadlo.
Došli sme do klubu a keďže nebolo čo piť, tak sme skočili na bar. Zas to tieklo prúdom, hruška, vodka a vlastne, ani neviem čo sme pili.
Je smutné, že si prvú pusu nepamätám, len viem že som bola opretá o zábradlie na Kobylisách :D
Veci sme nechali na pulte? Stole? Netuším čo to bolo. Mali sme tam peňaženky, mobily, všetko ale ako zázrakom sa nám nič nestratilo. Asi nejaký poctivý klub :D Chodili sme tancovať pred obrovskú obrazovku, našli sme si aj partiu s ktorou sme tancovali v kruhu, ale to len chvíľu. Po hodinách tancovania (a on ževraj netancuje, teda na takéto. Teraz by som ho už na parket nevytiahla, myslím). Potom sme sa dotrepali ku taxíku po blúdení nočnou Prahou a išli sme domov. V alkoholovom opojení a keďže sme spali v manželskej posteli tak to dopadlo tak ako to dopadlo. Ale zas, nebol to človek o ktorom neviem nič... Tak to je iné :D Možno... Preskočme to radšej :D

Bol druhý deň a jakš takš nám bolo dobre, opicu sme mali len minimálnu, ak si dobre spomínam.
Teraz sme išli na Matějskú pouť a počkať chlapcov. Stretli sme sa s chlapcami, zoznámil ma a išli sme pobehať stánky. Mala som vysnené, že mi vystrelí modrého poníka. Nikde ani za toho boha poníka nemali, teda nie modrého!! Iného som nechcela :( Od, približne, obeda do noci sme boli na Matějskej a behali po kolotočoch. Na jednom som myslela že ho zabijem, zastrelím, vykuchám a zakopem, ale hecla som sa. Som nejaká žena, nie? Hanbu si predsa neurobím :D (2 chlapi to vzdali :D). Mimochodom, potom mi po xyz strelách vystrelil huňatého medvedíka s napísom.
Z tohto baru sme išli do iného. Pred chlapmi sme sa tvárili, že medzi nami nič nebolo, nebude ani nie je :D Ale potom sme to v jednom z klubov vzdali, nemala som si totiž kde sadnúť tak som musela naňho. A tak im to docvaklo že. Nakoniec po obchádzkach sme našli klub kde sa neplatil vstup, ani šatne a dole boli Gogo tanečnice. Hovoríme si, pecka! Tu to bude super. Parket, dobrá hudba, sexy ženy, čo viac chcieť. Objednali sme si B52 a pivo. Za jedného Pilsnera chceli 139kč. Myslela som, že im tú fľašku odrbem o hlavu. Doteraz ju máme v izbe vyloženú. Aj ten bloček je kdesi založený :D
S jedným z tých chlapcov som si dosť rozumela, hold bol odomňa mladší len o polroka. Inak tam boli odomňa všetci starší o 4 a viac rokov tak to bolo pochopiteľné. V jednu chvíľu sa moj milý spoločník urazil a odišiel. Išli sme ho hľadať s tým chalanom. Zjavne naňho žiarlil :D Stáli sme pred WC a potom sa vynoril moj drahý, strelil dotyčnému facku a odišiel preč. Musela som za ním utekať ako jeho chvostik, veď Prahu pozná menej ako ja, nemôžem ho stratiť :D Tak sa skončil náš druhý večer.

V tretí deň sme mali voľno, pobehali sme si centrum a tak, niečo sme kukli aj tie dni predtým, ale nie veľa. Mali sme hooooooooru plánov ale nevyšlo nám to pretože sme nevedeli ako sa dostaneme kam :D Medzitým sme boli aj navštíviť tú moju tetu a aj tú jej kamarátku. Obom sa veľmi páčil, boli z neho nadšené. Mladý sympatický a gentleman. Wow. Tiež mali druhé Vianoce. Ospevovali ho ešte mesiac PO. V posledný deň sme fakt len čajíkovali a oddychovali. Potom večer sme išli rovnakým vlakom, konečne, domov. Obaja s diabolským úsmevom na tvári a spokojnosťou.
Od tej doby sme tvorili pár

04 . 04 . 2015

Takéto sme mali začiatky. Rozkošné.